Ošetrovateľstvo v neurológii
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s cievnou mozgovou príhodou

Prevencia pádov

Výskyt pádov u pacientov s CMP je aj napriek limitovanému časovému trvaniu akútnej fázy starostlivosti v tomto období príliš vysoký. Vo viacerých výskumných štúdiách bolo dokázané, že v akútnej fáze ochorenia utrpí minimálne jeden pád 3,8 % až 22 % pacientov, na základe čoho pády predstavujú najčastejšiu komplikáciu CMP (40 % všetkých komplikácií CMP).

Incidencia pádov u pacientov s CMP sa zvyšuje vo fáze rehabilitácie, kedy dochádza k pádu u 10,5 % až 47 % pacientov, pričom u 5 – 27 % z nich dochádza k pádom opakovane. K zvýšenému riziku vzniku pádu u pacienta s CMP prispievajú motorické, senzitívne a senzorické deficity, napr. paréza, plégia, paralýza, parestézia, spasticita, unilaterálny neglect syndróm, dezorientácia pacienta vplyvom kvantitatívnych i kvalitatívnych zmien vedomia, ako sú napr. narušená orientácia pacienta v osobe, mieste a čase, narušená pamäť, neschopnosť rozpoznania pravej a ľavej strany tela, ale aj zmeny vitálnych funkcií, najmä TK a užívanej farmakoterapie, napr. antihypertenzív. Problémy s orientáciou v priestore zvyšujúce riziko pádu môžu byť zapríčinené napr. narušeným zmyslovým vnímaním v zmysle vizuálnych deficitov, ako napr. výpadok polovice zorného poľa (homonýmna hemianopsia), dvojité videnie (diplopia), znížená zraková ostrosť.

Vzhľadom na prítomnosť viacerých funkčných deficitov u každého pacienta po CMP, nie je potrebné zameriavať sa na identifikáciu miery rizika vzniku pádu v tejto skupine pacientov, napr. pomocou vybraného posudzovacieho nástroja, nakoľko každého pacienta po CMP považujeme za rizikového pre pád. Z uvedeného dôvodu u každého pacienta, najmä v prípade, že sa po stabilizácii akútneho stavu pacienta uvažuje o jeho postupnej mobilizácii, iniciujeme ošetrovateľské intervencie na prevenciu pádu, napr.:
  • nepretržitý dohľad a asistencia pri všetkých činnostiach rizikových pre pád,
  • rehabilitačné cvičenia na posilnenie svalovej sily, rovnováhy a chôdze,
  • kognitívny tréning,
  • minimalizácia používania sedatív a diuretík v rámci farmakoterapie,
  • používanie obmedzujúcich prostriedkov (bočnice, pásy, popruhy) na zabezpečenie polohy pacienta a zaistenie jeho bezpečnosti najmä počas presunu a transportu,
  • používanie pomocných zariadení pre zlepšenie kvality, stability a efektívnosti chôdze, napr. francúzska palička, barla, ortézy nohy a členka.