Manažment dýchaniaS cieľom predísť hypoxii a potenciálnej exacerbácii neurologického poškodenia resp. rozvoju ďalšieho neurologického poškodenia je nevyhnutné zabezpečiť dostatočnú oxygenáciu mozgového tkaniva. Z uvedeného dôvodu je potrebné udržiavať priechodnosť dýchacích ciest pacienta. Ak pacienti s CMP nie sú schopní udržiavať dýchacie cesty priechodné následkom straty vedomia alebo pod vplyvom ischémie mozgového kmeňa, využíva sa zavedenie orofaryngeálneho (prevencia obštrukcie dýchacích ciest jazykom u pacientov, ktorí nemajú prítomný reflex vracania) alebo nazofaryngeálneho vzduchovodu (prevencia zapadnutia jazyka u pacientov, ktorí majú zachovaný reflex vracania), prípadne endotracheálna intubácia pacienta a umelá pľúcna ventilácia. Súčasne sa realizujú ďalšie opatrenia na zníženie rizika aspirácie, napr. odsávanie sekrétov z dýchacích ciest.U pacientov na umelej pľúcnej ventilácii je nevyhnutné realizovať špeciálnu hygienickú starostlivosť o dutinu ústnu minimálne každé 2 hodiny s cieľom minimalizovať riziko vzniku pneumónie. Odporúča sa však odpojiť pacienta z umelej pľúcnej ventilácie čo najskôr, ako je to možné. Súčasne je potrebné monitorovať saturáciu hemoglobínu kyslíkom (sat. O2) použitím pulzného oxymetra a podľa potreby podávať oxygenoterapiu. V prípade hypoxie sa podáva na ordináciu lekára, intermitentne prietokom 2 - 4 l O2/min., zvyčajne kyslíkovými okuliarmi. Monitorovanie respiračných parametrov (frekvencia, rytmus, hĺbka dychu, PaO2, PaCO2, pH, hladina bikarbonátov) a auskultácia hrudníka (vedľajšie dychové fenomény) sú samozrejmosťou, najmä v zmysle vyhľadávania sekundárne vzniknutých problémov, napr. atelektáza, pneumónia. Pacienti s CMP nemusia byť schopní efektívneho dýchania a čistenia dýchacích ciest následkom motorického postihnutia respiračných svalov, či neefektívneho kašľacieho reflexu. Z uvedených dôvodov realizujeme opatrenia na prevenciu vzniku bronchopneumónie:
|