Manažment vitálnych funkciíVitálne funkcie pacienta s CMP monitorujeme minimálne každé 4 hodiny v prvých 48 hod. po nástupe prvých príznakov CMP, príp. kontinuálne.Pri zvýšení telesnej teploty nad 37,5 ºC (subfebris) dochádza k zhoršeniu prognózy pacienta s CMP v dôsledku závažnejšieho poškodenia neurónov. Preto je potrebné sledovať telesnú teplotu pacienta, v pravidelných intervaloch ju monitorovať, predchádzať febrilným stavom a vedieť ich zvládnuť (antipyretiká podávame už pri TT ≥ 37,5 ºC). Potenciálnymi sekundárnymi komplikáciami pri ischemickej CMP sú srdcové arytmie, najmä fibrilácia predsiení a infarkt myokardu, preto je nevyhnutný komplexný a často kontinuálny monitoring srdcovej činnosti pacienta, t.j. EKG záznam a monitoring vitálnych funkcií ako TK, P, D, sat. O2. S cieľom vyhľadávania prejavov kardiálneho zlyhávania je nevyhnutné realizovať záznam príjmu a výdaja tekutín, príp. meranie centrálneho venózneho tlaku (CVT) a pravidelne auskultovať dýchanie (kvalita, prítomnosť vedľajších dychových fenoménov). V prípade výskytu arteriálnej hypertenzie u pacientov s ischemickou CMP sa v akútnej fáze ochorenia vo všeobecnosti odporúča vyhnúť sa liečbe antihypertenzívami, aby bola zabezpečená adekvátna mozgová perfúzia. Krvný tlak sa znižuje v prípade, ak hodnota systolického tlaku krvi presiahne 220 mmHg a hodnota diastolického tlaku krvi je vyššia ako 120 mm Hg (t.j. TK > 220/120 mmHg). Krvný tlak je potrebné znižovať postupne, pomaly a veľmi opatrne, na cieľovú hodnotu 180/100 - 105 mmHg u hypertonikov a hodnotu 160 -180/90 - 100 mmHg u pacientov, ktorí sa dosiaľ na arteriálnu hypertenziu neliečili. Ak je potrebné podávať antihypertenzíva, používajú sa krátkodobo pôsobiace lieky s menším účinkom na mozgové cievy. Labetalol je vhodnou voľbou, nakoľko má minimálny vazodilatačný účinok na mozgové artérie a vzhľadom na jeho intravenóznu aplikáciu je možné ho ľahko a celkom presne titrovať. Ďalšou voľbou môže byť sodium nitroprusside, captopril alebo nicardipine. V prípade, že pacient je vhodným kandidátom na reperfúznu liečbu podaním rekombinantného tkanivového aktivátora plazminogénu (rt-PA), nemôže byť takáto systémová trombolýza realizovaná, ak systolický tlak krvi je nad 185 mmHg a diastolický nad 110 mmHg. Manažment krvného tlaku u takéhoto pacienta je nevyhnutný pred aj po aplikácii trombolytík, zvyčajne krátkodobo pôsobiacimi antihypertenzívami. Na udržanie mierne zvýšeného krvného tlaku a podporu mozgovej hemodynamiky sa používa hypervolemicko-hemodilučná terapia, ktorá zabezpečuje dostatočnú mozgovú perfúziu znížením viskozity krvi. U pacientov s hemoragickou CMP je hypertenzia jedným z primárnych faktorov patofyziológie cievnej mozgovej príhody. Predpokladá sa, že iniciálne poškodenie endotelu cievnej steny vplyvom arteriálnej hypertenzie vedie k tvorbe aneuryzmatického vaku, ktorý následne, spontánne alebo častejšie vplyvom zvýšeného vnútrohrudného tlaku pri používaní Valsalvovho manévra, napr. pri defekácii/tlačení na stolicu, namáhavej fyzickej aktivite, dvíhaní ťažkých predmetov, sexuálnej aktivite, strese, pôrode, praskne, čo spôsobí krvácanie do mozgu, prejavujúce sa okrem iného zvýšením ICP a intrakraniálnou hypertenziou. U týchto pacientov hrozí vplyvom arteriálnej hypertenzie opätovné krvácanie z aneuryzmy tzv. rebleeding. Najmä u pacientov s hemoragickou CMP, ale aj u pacientov so závažnejšou ischemickou CMP vzhľadom na neefektívnu mozgovú perfúziu, aktuálne sa rozvíjajúci/hroziaci edém mozgu, riziko krvácania aj po masívnej hemisferálnej ischémii, je v prevencii zvýšenia ICP a opätovného krvácania potrebné realizovať nasledovné opatrenia:
|