Kazuistika číslo 152 ročná pacientka s relapsujúco-remitujúcou formou SM (RR-SM), 9 rok ochorenie v OA, toho času na invalidnom dôchodku. Je dispenzarizovaná v kardiologickej ambulancii pre ischemickú chorobu srdca (NYHA II), liečená na psoriatickú artritídu, reumatoidnú artritídu, anemický syndróm stredne ťažkého stupňa, varixy dolných končatín (bilaterálne). V rodine sa na SM nikto nelieči. Pri liečbe ochorenia podávaný glatiramer acetát, v súčasnej dobe natulizumab. Pred diagnostikou ochorenia prítomné problémy so zrakom a schôdzou. Ako sama uvádza, „zrazu som z ničoho nič prestala vidieť na jedno oko, pretierala som si ho, a nevidela som ani na druhé. Nevládala som zrazu chodiť, nemohla som sa ani pohnúť. Moje nohy vôbec nereagovali na to, čo im hovorí môj mozog. Keď som šla nakupovať do obchodu na konci našej ulice, trvalo mi riadnu chvíľu, kým som sa tam doslala, z pôvodných 10 minút sa to predĺžilo na 30-40 minút.“ Po diagnostike ochorenia prítomné objektívne poruchy chôdze, ataxia, slabosť nôh, tŕpnutie nôh a tváre (viac vľavo), závraty, ľavostranná hemiparéza, neskôr paraparéza dolných končatín stredne ťažkého stupňa, poruchy citlivosti (hypestézie), poruchy močenia (imperatívne močenie, polakyzúria, urgentná inkontinencia), organický psychosyndróm. Podľa slov pacientky „ráno mávam stuhnuté nohy, potrebujem oporu, ku chôdzi používam dve francúzke palice, doma používam jednu palicu a vtedy sa musím pridŕžať druhou rukou steny, aby som nespadla. Pri stave zhoršenia stavu mám stuhnuté nohy, vtedy pocítim náhlu slabosť, ktorú nemôžem ovládať vôľou a už som neraz doma aj spadla. Potom mám modriny, v závislosti od toho, ako sa stihnem naokolo zachytiť. Interiér máme doma prispôsobený, aby som sa mohla sama pohybovať bez pomoci. Slabosť pociťujem výrazne viac na ľavej strane tela a na obidvoch nohách. Ráno pociťujem stuhnutosť. Stále ma núti na močenie, musím ísť močiť aj viackrát za noc, niekedy nestihnem dobehnúť. Niekedy mávam problémy s náladou, pociťujem napätie, úzkosť a vnútorný nepokoj. Cítim sa slabá, unavená, v rámci jednej činnosti potrebujem opakovane prestávku, musím si oddýchnuť. Ako napríklad, keď varím, sedím na stoličke na kolieskach a pohybujem sa po kuchyni na nej, pomáhať mi musia rodinní príslušníci, lebo ma to dosť vyčerpáva. V záhrade mávam stoličku, keď niečo robím, tak iba sedím pri činnosti. Sama nikde necestujem, lebo pociťujem únavu a slabosť v končatinách a mám strach, že spadnem.“ |