Pohybová aktivitaU pacientov so SM sú v klinickom obraze prítomné poruchy chôdze, ktoré subjektívne hodnotia ako najhoršie a najlimitujúcejšie obmedzenia a negatívne ich prežívajú. Pacienti majú problémy s presunom, s udržaním rovnováhy pri chôdzi, s koordináciou pohybov. Uvádzajú slabosť v končatinách, hlavne v dolných, ktorá je subjektívne vnímaná zo strany pacientov ako pocit ťažkých nôh. Prítomná neobratnosť pri pohybe, ktorý pacienti vnímajú ako „zaostávanie končatiny, ťahanie končatiny za sebou“, problémy s koordináciou pohybu a kŕče. Problémy s chôdzou prinášajú so sebou obmedzenie v sociálnej oblasti, v spoločenskom živote a v pracovných možnostiach.S progresiou ochorenia sa u pacientov rozvinie porucha hybnosti do parézy - monoparézy, paraparézy, hemiparézy, triparézy. Pridružuje sa spasticita, ktorá výraznou mierou negatívne ovplyvňuje schopnosť pohybu a presunu pre vznik kontraktúr a pripútava pacienta na lôžko. Príčinou zhoršenia spasticity môže byť stres, infekcia, zápcha, úzkosť. U pacientov sa pri prítomnosti kŕčov, spasticity a kontraktúr vyskytuje bolesť. Udávajú neistotu pri chôdzi, poruchy rovnováhy, rigiditu, tremor lokalizovaný na končatinách, hrudníku a pri hovorení. Úlohou sestry je identifikovať problémy s chôdzou, presunom v rámci realizácie aktivít denného života, pády a používanie kompenzačných pomôcok. Z kompenzačných pomôcok sa používajú francúzske barly, v pokročilom štádiu ochorenia chodítko opatrené brzdou, rolátory (opatrené brzdou) a mechanický vozík. Pacienta motivujeme k ich používaniu a vysvetlíme dôvod ich používania. Výber kompenzačnej pomôcky je závislý od aktuálneho klinického stavu pacienta a úrovne hybnosti. Pre uľahčenie pohybu možno použiť ortézy, dlahy a peroneálne pásky. Dlahy možno použiť aj pri prevencii kontraktúr, spasticity a zmiernení bolesti pri ich prítomnosti. Pri zvládaní kontraktúr a spasticity možno použiť špeciálne polohovacie pomôcky, napr. vankúše, kliny. Sestra podľa ordinácie lekára na zmiernenie spasticity a kontraktúr aplikuje myorelaxanciá (tizanidin), benzodiazepíny (clonazepam, diazepam), asistuje pri aplikácii botulotoxínu aplikovaného parenterálne priamo do svalu a pri intratekálnej implantácii baclofenovej pumpy. Monitoruje nežiaduce účinky myorelaxancií, ako sú bolesti hlavy, závraty, svalová slabosť a únava. Pri podávaní benzodiazepínov monitoruje prítomnosť únavy, ospanlivosti počas dňa, závraty, hypotenziu, zmeny v správaní ako podráždenosť a agresivitu. Pri podávaní botulotoxínu sestra monitoruje prítomnosť nežiaducich účinkov ako sú poruchy prehĺtania, sucho v ústach, poruchy vízu (dvojité videnie). Monitoruje miesto vpichu, kde môžu byť prítomné indurácia a začervenanie, hematóm. Pri perorálnom alebo intratekálnom podávaní baclofenu monitoruje prítomnosť ospanlivosti a svalovej slabosti. Menej častým vedľajším účinkom môže byť prítomnosť nauzey pri perorálnom spôsobe užívania baclofenu. Nauzea môže byť eliminovaná užívaním farmaka spolu s jedlom. Pozitívny efekt pri prevencii, ale aj zvládaní prítomnosti spasticity a kontraktúr má realizácia ošetrovateľskej rehabilitácie, ako je polohovanie pacienta, fyziatrická rehabilitácia, z ktorej sa uplatňuje hlavne cvičenie a masáž. Sestra podporuje pacientov pri realizácii cvičení - aeróbny tréning je odporúčaný individuálne podľa aktuálneho zdravotného stavu. : Ku bežne odporúčaným zásadám aeróbneho tréningu modifikovaných pre ochorenie SM patrí cvičenie 2 – 3-krát týždenne pod dobu 20 - 30 minút alebo 2-krát denne po dobu 10 - 15 minút. Z preventívnych intervencií realizujeme identifikáciu faktorov, ktoré zvyšujú spasticitu. Pacientov poučíme o realizácii vhodných aktivít, ktorými môžeme predchádzať vzniku spacticity a kontraktúr a majú aeróbny charakter. K takýmto aktivitám patria prechádzky, turistika (nie vysokohorská), rýchlejšia chôdza, plávanie, bežkovanie, hipoterapia, jazda na rotopéde alebo veslárskom trenažéri a z liečebnej telesnej výchovy je to jóga, posilňovacie a uvoľňovacie cvičenia založené na Vojtovom princípe alebo Bobath koncepte. Dĺžka aktivity súvisí so záťažou kardiovaskulárneho a respiračného systému a reakciou pacientov na záťaž, ktorou môže byť napr. pociťovanie bolesti, horúčka, zápcha, únava, atak ochorenia, stres, prežívanie vnútorného napätia. V prípade zhoršenia motoriky a mobility u pacientov ich poučíme o potrebe vylúčenia fyzickej aktivity, napr. nerealizovať nákupy, domáce práce, práce okolo domu a v záhrade. U pacientov je kontraindikovaná aplikácia tepla, napr. horúci kúpeľ, sauna, z dôvodu zhoršenia klinických príznakov. |