SebaopateraOchorenie môže už od jeho začiatku ovplyvniť vykonávanie aktivít denného života. Pacienti už pri diagnostike ochorenia môžu vykazovať rôznu mieru závislosti od svojho okolia. Schopnosť sebaopatery ovplyvňuje prítomnosť tremoru, ktorý sa vyskytuje pri zahájení činnosti, na ktorú sa pacienti sústredia, problémy s chôdzou, neistota pri chôdzi, schopnosť resp. neschopnosť presunu, parestézie, neskôr spasticita a prítomnosť kontraktúr, prítomnosť chronickej únavy, poruchy spánku, depresia, kognitívne poruchy, problém s vyprázdňovaním moču a stolice. Uvedené problémy sú negatívne vnímané a prežívané zo strany pacientov. S postupnou progresiou ochorenia dochádza k zhoršovaniu pohyblivosti, poruchám rovnováhy, citlivosti, k vzniku problémov s koordináciou pohybov a jemnou motorikou, ktoré majú vplyv na úroveň sebaoaptery pri realizácii osobnej hygieny, rannej a večernej toalety a úprave zovňajšku. Uľahčenie osobnej hygieny umožní používanie mäkkej špongie z bavlny alebo froté materiálu, ktorá umožní ľahkú manipuláciu, ľahko sa drží a žmýka. Pre šetrenie energie je vhodnejšie sprchovanie v sede ako kúpanie sa vo vani. Do vane treba zabezpečiť vaňovú sedačku alebo zdvihák pre uľahčenie presunu. V prípade potreby pomôžeme pri príprave pomôcok, ktoré majú mať pacienti na dosah ruky. V pokročilom štádiu ochorenia je potrebné zabezpečiť pomoc pri hygiene tela, napr. pri umývaní a osušení niektorých pre nich ťažšie dostupných partií tela, pri strihaní nechtov, umytí vlasov a čistení zubov. Pri čistení zubov majú problém otvoriť a zatvoriť tubu zubnej pasty a aplikovať ju na zubnú kefku. Pre podporu sebestačnosti môžu pacienti použiť elektrickú zubnú kefku. U pacientov sa stretávame s neschopnosťou presunu na WC pri potrebe močenia a defekácie a pri progresii ochorenia s problémami vstať a sadnúť si na záchodovú misu. Úprava výšky záchodovej misy namontovaním nástavca na WC alebo namontovať nástennej WC misy môžeme prispieť k sebestačnosti pacientov. Možné je zakúpiť aj prenosný nástavec na WC, ktorý je upevniteľný na akýkoľvek typ záchodovej misy. Čiastočne imobilní pacienti môžu používať prenosnú WC stoličku, ktorú môžeme umiestniť do izby pacientov, prípadne pri ich lôžku. V prípade inkontinencie stolice sú pacienti poučení o vylúčení alkoholu, kávy, kofeínu, ostrých a pálivých jedál zo stravy, pretože spôsobujú dráždenie sliznice čriev a zvyšujú ich motilitu a následne nutkanie na defekáciu. U pacientov sa vyskytujú poruchy chuti až neschopnosť rozpoznávať chute, dysfágia a problémy s jemnou motorikou, napr. s chytením lyžice do ruky pre prítomný tremor, chytiť fľašu, pohár, naliať tekutinu do pohára. Príčinou problémov s jedením môže byť aj prítomnosť obrny svalov tváre. Pri prítomnosti dysfágie hrozí riziko aspirácie jedla a tekutín. Problémy s jemnou motorikou majú vplyv na činnosti, ktoré súvisia s prípravou jedla, napr. miešanie, krájanie, pečenie. Pre uľahčenie príjmu jedla a podporu sebestačnosti sú vhodné príbory s hrubou rukoväťou, šálky s uškom alebo dvomi uškami a pri príjme tekutín z nich používať slamku. Pri jedení je vhodnejšia lyžica ako vidlička, a to pre jednoduchšiu a ľahšiu manipuláciu s ňou. Stolička pri stole by mala byť v takej výške, aby mali pacienti lakte položené na stole, čím sa zabráni resp. zníži tras rúk. Poháre alebo šálky naplníme do tretiny, maximálne polovice, aby sme predišli vyliatiu tekutiny z pohára. Zo psychologického hľadiska pacientov ubezpečíme o dostatku času na jedenie a príjem tekutín. V pokročilejšom štádiu ochorenia majú pacienti problém s prehĺtaním jedla a tekutín, s čím sa zvyšuje riziko vzniku aspirácie. Sestra identifikuje problémy pacientov s príjmom jedla a tekutín, identifikuje prítomnosť aspirácie v osobnej anamnéze a aktuálny stav výživy. Je dôležité, aby mala vedomosti a zručnosti v oblasti Heimlichovho manévra a odsávania v prípade aspirácie jedla alebo tekutín u pacientov. Pri prevencii aspirácie upravujeme konzistenciu stravy na kompaktnú kašovitú, ktorá sa ľahšie prehĺta, minimalizujeme resp. odstránime rušivé vplyvy počas jedenia. Vhodná je poloha v sede alebo polosede pri príjme jedla a tekutín a dodržiavanie vzpriamenej polohy počas jedenia. V prípade opakovaného zabiehania stravy alebo tekutín sa podáva strava a tekutiny cez nazogastrickú sondu alebo PEG. Ak majú pacienti tremor rúk, pociťujú slabosť v rukách, je vhodné použiť pohár alebo hrnček s jedným alebo dvomi uškami a špeciálne upravené príbory, ktoré umožnia ľahšiu manipuláciu. Pacientom sa odporúča príjem racionálnej stravy bohatej na vlákninu, ako sú celozrnné produkty a vitamíny zo skupiny B, C a D, E, strukoviny, obilniny, ryžu, slnečnicový rastlinný olej, nenasýtené mastné kyseliny, ryby (tuniak, losos, makrela, slede) a rybací olej, ktoré majú protektívny účinok pred vznikom demyelinizácie a čiastočne tak zmierňujú príznaky ochorenia. Z ovocia a zeleniny majú pozitívny účinok sušené slivky, brokolica, zelená kapusta, špenát, paprika, petržlen a šalát. V strave je potrebné obmedziť sladkosti, rafinované cukry a živočíšne tuky. Príjem tekutín má byť v množstve 2,0-2,5 litra za deň. Obliekanie, vyzliekanie a úprava zovňajšku môže byť s progresiou ochorenia namáhavejšie, vyčerpávajúcejšie a časovo zdĺhavejšie. V pokročilejšom štádiu pacienti nie sú schopní samostatne sa obliekať a vyzliekať, prevliecť si odev cez hlavu, zapnúť a rozopnúť si gombíky v dôsledku porúch koordinácie pohybov, slabosti, chronickej únavy, spasticity, kontraktúr a poruchám jemnej motoriky. Pre podporu sebestačnosti je vhodný odev na suchý zips, alebo ktorý sa prevlečie cez hlavu. Obliekanie pred zrkadlom prispeje k tomu, že pacienti vidia ako si zapínajú oblečenie a aj ľahšie nájdu rukávy na odeve, čím sa šetrí aj ich energia. Ak si zapínajú odev zhora, nestane sa, že vynechajú zapnutie niektorého z nich. Treba zapnúť najskôr prvý a posledný gombík a potom pokračovať v zapínaní ostatných. Pri uľahčení obliekania má svoj význam aj materiál, z ktorého je odev vyrobený, napr. spodné prádlo s umelým vláknom u mobilných pacientov sa oblieka ľahšie. V prípade obliekania sa oblieka ako prvý odev na končatinu s parézou alebo s poruchami citlivosti a pri vyzliekaní odevu postupovať naopak. Pri obliekaní ponožiek a pančúch možno použiť špeciálne navliekače. Schopnosť postarať sa o domácnosť súvisí so štádiom ochorenia a typom SM. U pacientov postupne dochádza k problémom s nakupovaním pre poruchy hybnosti, rannú stuhnutosť, únavu, problémy s pamäťou. V prípade podpory sebestačnosti nie je vhodné, aby pacienti nakupovali v období ataku ochorenia, v čase, keď najviac pociťujú únavu a ísť nakupovať bez kompenzačnej pomôcky. Ak idú pacienti pešo, je potrebné robiť si prestávky, zastaviť sa, prípadne si sadnúť. V neskoršom období majú pacienti problém s udržaním chodu domácnosti, upratať, ožehliť a oprať bielizeň, napr. nastaviť prací program, nasypať prací prášok. Transport predstavuje pre pacientov vážny problém. V prípade vedenia motorového vozidla môže ochorenie až zneschopniť jeho vedenie. Príčinou môžu byť problémy so zrakom, mobilitou, citlivosťou. Pacienti môžu mať diplopiu, neostré videnie, neschopnosť rozoznať farby na križovatkách so svetelnou signalizáciou, problém s radením rýchlostí, prácou s plynovým a brzdovým pedálom pre stuhnutosť a spasticitu. Zvyšuje sa tak riziko zapríčinenia autonehody. Pacientom je vhodné poskytnúť informácie o možnosti úpravy vozidla. Pacienti v dôsledku stuhnutosti, spasticity majú problém s jemnou motorikou, a s tým súvisiacimi problémami uchopiť telefónny aparát alebo slúchadlo telefónu a vytočiť telefónne číslo. V prípade problémov s krátkodobou pamäťou môžu zabudnúť správne telefónne číslo. Pacienti so SM s rozvinutým obrazom demencie si nevedia nachystať jednotlivé dávky liekov, užiť ich podľa ordinácie lekára, nevedia podať objektívne informácie o ich užívaní. Pomoc pacientom predstavuje nachystanie jednotlivých dávok liekov v rámci dňa, dohľad s kontrolou užívania zo strany rodinných príslušníkov. Pri podávaní liekov u pacientov s dysfágiou používame mažiar na rozdrvenie liekov a ich podávanie na lyžičke. Pacienti so SM a pridruženou demenciou nedokážu hospodáriť a narábať s financiami, s hodnotou a spočítaním peňazí. |