Ošetrovateľstvo v neurológii
Nervovosvalové ochorenia

Duchenneova svalová dystrofia - diagnostika

Prítomné je 10 - 100 násobné zvýšenie CK v sére spojené so svalovou slabosťou. Izolované zvýšenie CK u detí do 3 rokov predstavuje 80 % riziko DMD, 15 % Beckerovej svalovej dystrofie (BMD) a 5 % iné ochorenia.

Klinicky býva prítomná svalová slabosť, kardiomyopatia, mentálne postihnutie.
EMG ukazuje typický myogénny vzorec, ako abnormálnu spontánnu aktivitu, zmeny parametrov potenciálov motorických jednotiek (nízka amplitúda, krátke trvanie) a zmeny interferenčnej krivky. Kondukčné štúdie periférnych nervov sú v norme. Svalová biopsia ukazuje obraz myopatie s kolísaním priemeru svalových vlákien (atrofické, hypertrofické), fokálne nekrózy, prítomnosť vnútorných jadier, proliferáciu tukového a väzivového tkaniva, imunohistochemicky takmer totálnu absenciu dystrofínu v sarkoleme (pod 3 %).

Molekulárna diagnostika je prínosná u klinicky manifestných jedincov mužského pohlavia.

V diferenciálnej diagnostike je základným diferenciálne diagnostickým testom pohlavie a hladina CK. Ženské pohlavie a normálna hladina CK toto ochorenie vylučujú. U Beckerovej muskulárnej dystrofie sú hladiny CK tiež zvýšené, ale spravidla podstatne nižšie. Sarkoglykanopatie charakteru ťažkej autozomálnej recesívnej (AR) svalovej dystrofie (SCARMD) sa vyskytujú v určitých regiónoch a v rodinách s početnou konsangvinitou. DMD ako podklad malígnej hypertermie možno zvažovať, ak do 2 týždňov po hypertermickej epizóde nedôjde k poklesu CK pod 10-násobok normálnych hodnôt.