Ošetrovateľstvo v neurológii
Sesterské posúdenie potrieb pacienta v neurológii

Motorický systém

U pacientov s neurologickým ochorením dochádza ku poruchám chôdze. Sestra pri vyšetrení motorického systému identifikuje schopnosť chôdze, presunu a posúdenie postoja, držania tela, schopnosť udržania rovnováhy, svalový tonus, svalovú silu, prítomnosť mimovôľových pohybov a koordináciu pohybov.

Svalový tonus je reflexné udržiavanie napätie svalu. Má dôležitý význam pre koordináciu pohybov. Poruchy svalového napätia v prvých mesiacoch života dieťaťa môžu signalizovať riziko rozvoja detskej mozgovej obrny (DMO). V neskoršom období signalizujú poškodenie motorických neurónov. Z patológie porúch svalového napätia môže byť prítomný hypotonus alebo hypertonus. Hypertonus je prítomný napr. u pacientov s DMO, v pokročilom štádiu PCH, SM, po prekonaní CMP. K hypertonusu patrí spasticita a rigidita. Spasticita predstavuje zvýšený svalový tonus, pri ktorej platí, že je tým väčšia, čím sa viac sval extenduje. Rigidita predstavuje prítomnosť stáleho konštantného hypertonusu. Sestra pri zmene svalového napätia monitoruje polohu, ktorú pacient zaujíma a identifikuje rozsah pohybov v kĺboch. Pohyblivosť je znížená až nemožná pri rigidite.
 
Sestra hodnotí svalovú silu. Jej zníženie s poruchou pohyblivosti je označovaná ako paréza alebo tiež ako obrna, ochrnutie. Môže byť postihnutá jedna končatina, vtedy hovoríme o monoparéze; postihnuté končatiny na jednej strane tela, vtedy hovoríme o hemiparéze, pri postihu obidvoch dolných končatín hovoríme o paraparéze, pri postihu všetkých štyroch končatín hovoríme o kvadruparéze. Úplná strata pohyblivosti spolu so znížením svalovej sily je plégia.

Sestra hodnotí prítomnosť mimovôľových pohybov. Sem patrí tremor, chorea, dystónia, atetóza, myoklonus, tik. Tremor je mimovôľový do značnej miery rytmický pohyb jednej alebo niekoľkých častí tela. Vyskytuje sa na akrách, hlave, brade, hlasivkách, šiji alebo trupe. Pri posúdení je dôležité určenie jeho presnej lokalizácie, súvisu s vykonávaním svalovej sily a vplyvu na úroveň sebaopatrovateľských aktivít. Môže sa vyskytovať v pokoji, vtedy hovoríme o kľudovom tiež pokojovom tremore alebo pri vykonávaní svalovej aktivity hovoríme o akčnom tremore. Tremor môže byť prítomný za fyziologických okolností u pacientov pri extrémnej fyzickej únave, prežívaní stresu, pri podchladení alebo hladovaní. Ide o jemný rýchly akčný tras horných končatín. Akcentovaný fyziologický tremor sa vyskytuje u jednotlivcov pri intoxikácii, napr. CO, ťažkými kovmi, organickými rozpúšťadlami a u pacientov ako vedľajší účinok farmakoterapie pri užívaní lítia, tricyklických antidepresív, pri abúze kokaínu, pri vysadení benzodiazepínov, pri prerušení pitia alkoholu u pacientov so závislosťou od alkoholu. Tremor sa môže vyskytovať symetricky, napr. u pacientov s PCH alebo asymetricky, napr. pri postihnutí cerebella, tzv. mozočkový tremor. Chorea predstavuje abnormálne mimovôľové, spontánne, rýchle, trhavé a nepravidelné svalové zášklby končatín alebo iných častí tela. Pohyby sú chaotické, nepredvídateľné a nereprodukovateľné. Môžu sa vyskytovať v pokoji alebo pri pohybe, aktivite. Lokalizované sú na rukách, prstoch, tvári, ramene a hlave. Prítomné sú napr. Huntingtonovej chorobe v podobe nepravidelných trhavých pohybov v tvári, na končatinách a trupe. Chôdza môže mať v dôsledku toho pohupujúci sa až tanečný ráz. Atetóza je charakterizovaný ako opakujúci sa nepravidelný pomalý krútivý pohyb. Laici to popisujú ako zvíjanie sa. Preto je označovaná aj ako hadí pohyb. Najčastejšie sú lokalizované na tvári, krku, rukách a prstoch. Začínajú najčastejšie v detstve ako napr. dôsledok hypoxie pri pôrode alebo pri genetickej predispozícii. V dospelosti je atetóza prítomná napr. v dôsledku prítomnosti neoplastického procesu, degeneratívneho ochorenia, pri intoxikácii farmakami, pri prítomnosti hypoxie. Dystónia je nedobrovoľný mimovôľový pomalý krútivý pohyb sprevádzaný zvýšením alebo znížením svalového tonusu, ktorý predstavuje abnormálne držanie tela alebo postavenie jeho jednotlivých častí. Uvedené pohyby sú aktivované pohybom. Dystónia s prítomnosťou hypertonusu v kombinácii s prítomnosťou decerebračných a dekortikačných polôh môže imitovať epileptické záchvaty. Môže sa vyskytovať ako dôsledok kraniocerebrálnej traumy, pri SM, PCH, otrave oxidom uhoľnatým, u labilných osôb s predispozíciou na hysterické záchvaty
           
Sestra u pacientov monitoruje koordináciu pohybov. Pri ochorení mozočka resp. jeho poškodení sa stretávame s poruchou koordinácie pohybov . Napr. pri ebriete dochádza ku tackavej neistej neobratnej chôdzi (ataxia) a neschopnosti cielených pohybov.      

Sestra u pacientov monitoruje chôdzu. Z patológie môže byť prítomná ataxia, čo charakterizuje nekoordinované držanie tela a prítomnosť neistej chôdze, ako je to pri poškodení mozočka alkoholom pri ebriete, vtedy hovoríme o tzv. cereberálnej ataxii. Inými príčinami sú poškodenie vestibulárneho aparátu, mozgového kmeňa, vtedy hovoríme o tzv. vestibulárnej ataxii, pri poškodení senzitívnych nervov hovoríme o tzv. senzorickej ataxii. Subjektívne je ataxia pacientmi popisovaná ako nestálosť, labilita počas chôdze. Kačacia a kolísava chôdza je prítomná u pacientov s ochorením svalov. Po prekonaní CMP sa môžeme stretnúť s asymetrickou chôdzou, s obkročným pohybom nohy, nazývaná aj ako hemiparetická chôdza, Wernicke-Mannov spôsov cirkumdukčnej chôdze.
         
S poruchou chôdze je spojené riziko pádu. Rizikových pacientov môže v klinickej praxi identifikovať prostredníctvom použitia meracieho nástroja na posúdenie rizika pádu.  Pacienti s neurodegeneratívnymi ochoreniami, napr. Alzheimervou demenciou sú vysoko rizikoví k pádom pre problémy s vizuospaciálnou orientáciou a neschopnosťou pohybovať sa v priestore. Inými rizikovými pacientmi sú s PCH, po prekonaní CMP, s polyneuropatiou,  s vertigom, tí, ktorí používajú kompenzačné pomôcky, zmätení, letargickí.   
   
S rizikom pádom úzko súvisí identifikovanie používania palíc, bariel, chodítok, rolátorov a vozíkov. Sestra do  dokumentácie pri príjme presne zaznamená typ používanej kompenzačnej pomôcky, a či ju majú pacienti u seba pri nástupe na hospitalizáciu. Zaznamená aj upovedomenie rodinných príslušníkov alebo opatrovateľov o potrebe jej prinesenia na hospitalizáciu z dôvodu kompenzácie pohybového deficitu.